Múzeum automobilov v Rige

Múzem áut v Rige

Niečo z histórie

Je prekvapujúce, že aj keď je Riga nádherné secesné mesto, ktorému sa nič nevyrovná, tak podľa tripadvisor-u je v tomto meste na prvom mieste medzi pozoruhodnosťami Rigas Automuzejs. Pre tých čo nehovoria plynule po lotyšsky je to Múzeum automobilov v Rige. To múzeum je skutočne skvostné. Nie množstvom áut, či ucelených sérii modelov alebo značiek, ale spôsobom akým sú informácie podávané. Interaktívne monitory s množstvom informácii, názorné modely s ktorými sa dá manipulovať a spoznávať ako pracuje spojka či 4 valcový motor, 3D okuliare sa športovou sedačkou a krátkym filmom pretekárskeho okruhu. Ten, kto sa k nim nedostal, mohol sledovať na 4 monitoroch pretekárov zo 70-ych rokov vo vzájomnom súboji pri pohľade, ktorí si sami zvolili. Dokonca priamo za múzeom bol areál, kde trénovali súčasní jazdci. Fanúšikovia zábavných technológii si mohli poslať na mail svoju fotku, ktorú počítač naaranžoval do auta idúceho pred tribúnou prvomájového sprievodu z čias socializmu. A k tomu aj história automobilizmu so zameraním najmä na predvojnové autá celého sveta, povojnový sovietsky autopriemysel a motošport. V ňom po tragickej nehode z roku 1946 smeli súťažiť iba sovietske autá. Vtedy totiž nezvládol pri pretekoch jazdec na nemeckom aute, ktoré bolo dovezené spolu s ďalšími ako vojnová trofej svoju jazdu. Pri havárii zabil 18 ľudí a kompetentní rozhodli, že odteraz budú pretekať iba spoľahlivé sovietske autá. Spoľahlivé boli, o tom nič, veď plechy niektorých by v prípade vojnového nasadenia ani nepotrebovali vymeniť a na pohon sa okrem ropných produktov dali použiť trebárs aj voňavky; skôr im chýbala rýchlosť, čo sa pri pretekoch áut nedá úplne ignorovať.

Než však prejdem k môjmu vrcholu expozície, tak začnem od začiatku: Hneď prvá vysvietená tabuľa ma zarazila. Doteraz som si myslel, že koleso vymysleli Sumeri. Podľa tejto informácie však bolo objavené prvé koleso pred nedávnom v Slovinsku a má približne 5200 rokov. Večer som si na internete dogooglil, že podľa hlavne slovinských stránok je to pravda. Hádať sa nebudem, som rád, že sa ma nesnažili presvedčiť, že ho vymyslel Artur Vasilievič Kolesov, blízky priateľ Sergeja Sergejeviča Telefonova, objaviteľa telefónu.

Aj keď sme už koleso poznali, tak trvalo do roku 1599 (v tom čase sme upálili Giordana Bruna, lebo neodvolal, že Zem nie je centrom vesmíru) kým sme ho dokázali poháňať bez živočíšnej sily. Vtedy napadlo holandského matematika Simona Stevin-a, že k trom kolesám primontuje sťažeň plachetnice a „land yacht“ sa za pomoci vetra dokázala pohybovať už 30 kilometrovou rýchlosťou. Ale keďže sme „větru a dešti“ dokázali rozkázať až v socializme, tak stále to nebolo vozidlo s ktorým sa dalo spoľahlivo prepravovať tam a späť. Až o vyše 100 rokov, presnejšie v roku 1712, Angličan Thomas Newcomen vymyslel v praxi použiteľný parný stroj. Nám je však známejší James Watt, ktorý následne parný stroj upravoval. Pre nás je však dôležitejší francúzsky delostrelecký kapitán, Nicolas-Joseph Cugnot, ktorý v roku 1769 spojil parný stroj s vozom a vyrobil tak prvý samohyb alias automobil (z gréckeho auto, teda samo a latinského mobilis čiže pohyblivý). Jeho automobil vážil celú tonu a šiel rýchlosťou 5 km/h. Ďakujeme kapitán Cugnot.

Všetci vieme, že po parných strojoch to nebola ropa, ale elektrina, ktorá poháňala automobily. Ak bolo 18. storočie storočím pary, tak 19. patrilo elektrine. Jej rozvoj bol tak obrovský, že v roku 1881 v boli Paríži nahradené vozy poháňané koňmi vozmi elektrickými.

Len rok po tejto novinke Nemci Wilhelm Maybach a Gotlieb Daimler začali v Štuttgarte predávať benzínom poháňané motory, ktoré zvládli 900 otáčok za minútu. A odtiaľ bol už len krôčik, aby si dal v roku 1885 patentovať Gotlieb Daimler prvú motorku so spaľovacím motorom. Väčšiu slávu však získal len rok na to Karl Benz, ktorý si dal pre zmenu patentovať prvý Motorwagen, ktorý mal silu ako ¾ koňa a 3 kolesá. V roku 1903 bola vo Veľkej Británii postavená prvá závodná trať v Brooklands. To však už mal Arnold Walter zaplatenú prvú zdokumentovanú pokutu za rýchlosť, keď v roku 1896 išiel 18 km/h po meste, kde bola v tom čase povolená iba 10 kilometrová rýchlosť a dostihol ho policajt na bicykli. Jeho meno nevieme a ani nechceme vedieť. Nech sa prepadne na smetisku dejín tak hlboko ako to len ide. To je zároveň aj koniec histórie.

A tu je replika prvého auta na svete, Benzovej trojkolky.

Potom nasleduje v múzeu kopec áut, z ktorých ma zaujalo toto SELVE. Dnes už neexistujúca značka vyrábala na konci 20-ych rokov nádherné luxusné auto, ktoré jazdilo až 90km/h na čo mu slúžil 50 koňový radový šesťvalec o objeme 3096 cm2. Páčili sa mi na ňom hlavne detaily, či už gril na čistenie nôh pred nástupom do auta, chrómová úchytka náhradného kolesa, celokožený interiér so sklápateľnými prostrednými sedadlami či elegantná drevom obložená skladacia strecha. V tom čase sa pre tento typ áut používal výraz Featon aka Torpedo. Charakteristické pre nich boli aj chýbajúce bočné okná. Značka však nevydržala lacnú americkú konkurenciu a dnes nám po nej zostalo len toto.

Viac fotiek v galerii

Nájdi pár rozdielov

Šoférovanie v ZSSR nebolo jednoduché. V prvom rade bol pre väčšinu občanov iba prázdny sen. Autá boli najmä nákladné a pracovné. Osobné autá boli vyhradené pre komunistických pohlavárov, ako odmena hrdinom vojny a veteránom, hlavná cena v žrebovaní či ľudom, ktorý si aj beztriednej spoločnosti dokázali zarobiť a hlavne mať styky. Aj keď stál benzín iba 7 kopejok, to jest 4x menej ako mlieko, tak sa nedal kúpiť voľne, ale iba na lístky v rámci prídelového systému. Toto však nebolo hlavným problémom vodičov, lebo benzín sa kradol v obrovskej miere najmä zo zamestnania. A keďže bolo všetko všetkých, tak to vlastne ani nikomu konkrétnemu nechýbalo.

Hlavný problém boli náhradné diely, teda vlastne ich absencia. Sovietsky zväz ich mal katastrofálny nedostatok a okrem toho v 6,5 miliónovej Moskve bolo iba 12 autoservisov. Dostať sa tam inak ako bez známosti bolo nemožné. Toto samozrejme nahrádzali tajné autoservisy v garážach. Avšak ani v štátnych ani na čierno sa takmer nedali kúpiť. Sovietsky človek je tvor mimoriadne vynaliezavý a takáto drobnosť ho nemohla rozhádzať. Ak teda nebol originálny náhradný diel, tak ho použili z iného auta a keď nebolo ani to, tak sa šlo do železiarstva, niekedy aj predajne nábytku a vlastne sa fantázii medze nekládli. STK sa veľmi nebáli, lebo až do začiatku 90-ych rokov sa prehliadka robila iba vizuálne a bez akýchkoľvek prístrojov. Kontrolovalo sa iba pohľadom či niečo dôležité nechýba alebo je tam niečoho dramaticky naviac a jazdné vlastnosti kontrolóri overili rozbehnutím auta a náhlym zabrzdením. A v prípade, že ste zlyhali aj pri takto nízko nastavenej latke, tak ste motivovali udelenie pečiatky všimným (úplatkem).

V tomto náročnom prostredí sa podaril majiteľovi, či zrejme viacerým, unikát v kutilstve a vynaliezavosti. V žiadnom prípade si nedovolím spochybniť „Zlaté české ručičky“ (aj keď si myslím, že hlavným dôvodom na chýbajúce preklady tohto slovného spojenia v iných jazykoch je fakt, že ho nemajú kde použiť), ale toto hádam uznajú aj všetci užívatelia výrazov „Jú“ a „Hele“.

Ďalšie fotky v galérii (nech ma autickar dost klikov)

A keďže tých rozdielov je naozaj viac, tak tu je ich zoznam:

Predné svetlá – náklaďák GAZ

Predné svetlá boli navyše vmontované do predných blatníkov

Nárazník – ZIM. Pôvodný bol rozdelený na dve časti

Predná maska – Moskvič 408

Odvádzanie vzduchu z motora – Záporožec

Z pôvodného auta ostal emblém Ambi Budd. V tom čase táto americká firma dodávala karosérie rôznym autám, medzi inými aj prvým BMW. Jozef Ledwinka, hlavný inžinier v Ambi Budd bol príbuzný Hansa Ledwinku, ktorému Ferdinand Porsche ukradol návrh VW chrobák (Käfer, brouk)

Klučky na predných dverách a smerovky –zo žiadneho auta, ale zo železiarstva a predajne nábytku

Kufor – Moskvič 402. Pôvodne bol prístup do kufra zvnútra, ako to bývalo v tom čase obvyklé. Majiteľ chcel otváranie zvonku a hlavne poriadne veľký

Prístrojová doska a ovládanie smeroviek – Volga

Panel prístrojovej dosky – Žiguli (kvôli šírke čiastočne odpílený)

Zapaľovanie – GAZ 51

Dodatočné osvetlenie z NDR. Doplnené aj vyhrievanie.

Brzdový systém – nejaké sovietske auto bez upresnenia

Motor, prevodovka, predné a zadné tlmiče – Pobeda. Po motorickej stránke hlavné komponenty.

Volant – Volga

Merače hodnôt – náklaďák GAZ

BMW – spojka a emblém :)

Post Mortem

Auto sa od pôvodného líši vo viacerých parametroch, napriek všetkému však panuje zhoda, že auto prišlo na svet v továrni BMW pod označením 328. BMW 328 sa vyrábalo od roku 1938 s dvojlitrovým radovým 6 valcom o výkone 50 koní a max. rýchlosťou 115 kmh pri hmotnosti 1125kg.

Hlavnou atrakciou múzea je však tento Auto Union, ktorý má nevyčísliteľnú cenu a auto bolo zachránené len 8 hodín pred zošrotovaním v roku 1976. Historka je to napínavá a kto ju chce poznať celú nech si zájde do Rigas Automuzejs.