Delta HF Integrale – Úplnosť

Čiastočne bol tento úspech zodpovedný základ rallye špeciálu – Lancia Delta ktorá disponovala tými správnymi ingredienciami (turbomotor a pohon všetkých štyroch kolies). To čo ale Deltu odlišovalo od konkurencie najviac bola najmä snaha inžinierov z Abarthu a tímu Martini Lancia ktorí sa starali o konštantný vývoj a za 5 rokov dokázali so značnou asistenciou materskej automobilky Lancia vyvinúť špičkové závodné náčinie – od skromných začiatkov s úzkou Deltou HF 4WD Turbo až ku širokej Delte HF Integrale Evoluzione 2 ktorá je považovaná za vrchol civilnej produkcie. Aký je však príbeh legendárnej Integrale?

Dlhodobý plán

Vzhľadom k filozofii Lancii využívať v rally špeciály ktoré sú čo najviac prispôsobené použitiu v rally a s veľkosériovou výrobou nemajú veľa spoločné, bolo jasné že továrenský tím Lancia pri Delte HF 4WD dlho nevydrží. Auto síce dokázalo v sezóne 1987 presvedčivo získať titul pre Lanciu aj Kankunena ale už pri vývoji špeciálu skupiny A sa ukázali limity konštrukcie. Lancia síce tieto nedostatky doháňala svojským výkladom pravidiel, s benevolenciou a zhovievavosťou FIA sa však nedalo rátať večne.

Preto už na sklonku skupiny B a jej nahradení skupinou A bolo jasné že bude musieť dôjsť k vývoju nového špeciálu, ktorý bude schopný vyťažiť s daných regulí čo najviac. Tentokrát sa však Lancia musela držať viac pri zemi, nutnosť výroby 5000 identických áut ako podklad pre homologáciu znamenal značnú komplikáciu.

Počiatky Delty Integrale možno teda vystopovať ešte niekedy v druhej polovici roka 1986 kedy bola rozsiahlo testovaná zbraň Lancie pre skupinu A – HF 4WD, ktorá sa však ukazovala ako z núdze cnosť – auto bolo krehké, ťažké a málo výkonné. A tak už po úvodnom podniku sezóny 1987, rally Monte Carlo začal v Abarthe vývoj náhrady za Deltu HF 4WD pod krycím označením Abarth SE044.

Delta HF 4WD (TO 66487) – testovacia mula pre vývoj SE044

Tentoraz však vývoj pod taktovkou Abarthu prebiehal úplne opačne, kým pri HF 4WD (SE043) sa z sériového auta vyvinul špeciál skupiny A, pri SE044 sa vyvinul najskôr závodný variant a od neho sa odvodila sériová verzia ktorá bola následne vyrobená v požadovanom počte.

Ako takzvané „nulté auto“ poslúžila Delta HF 4WD (ečv TO 66487) s ktorou Bruno Saby odstúpil z rally Monte Carlo 1987 po poruche prevodovky. Táto testovacia mula potom krúžila po testovacom okruhu La Mandria neďaleko od Turína, pričom sa testovali rôzne riešenia ktoré mali prispieť k zlepšeniu auta najmä na hladkých povrchoch.

Vylepšená po všetkých stránkach

Najkritizovanejšou vlastnosťou Delty HF 4WD bol najmä výkon motora, ten sa mohol zdať v porovnaní s predchodcom – Deltou S4 až smiešny iba necelých 260 koní oproti 500. Veľmi smiešne však tento výkon nevyznieval v porovnaní s konkurenciou skupiny A – premiantom sezóny 1987 bola v tomto smere Sierra Cosworth ktorej dvojlitrový 16-ventil s veľkým turbom dokázal vyprodukovať až 350 koní. 

Šestnásť ventilová verzia štvorvalca Lamperdi bola pôvodne v pláne už pre SE044 ale prieťahy vo vývoji agregátu znamenali že nový špeciál si musel vystačiť iba s osemventilovou hlavou. Aby tento agregát zvládol držať krok s konkurenciou došlo k jeho výraznému prepracovaniu. Počet ventilov síce zostal rovnaký ale ventily boli vymenené za väčšie, prepracované boli samozrejme aj ich sedlá. Pre problémy s prehrievaním boli inštalované väčší medzichladič, chladič oleja a vodná pumpa. Nainštalované bolo aj väčšie turbodúchadlo Garrett T3 – to znamenalo nárast výkonu u sériového auta na 185 koní a pri závodnom špeciáli na akceptovateľných 290 koní.

Na pôvodnom aute (HF 4WD) predstavovali veľký problém aj brzdy, kde bol limitujúcim faktorom najmä veľkosť kolies. Do malých podbehov ktoré museli zostať sériové sa zmestili najviac 15 palcové disky čo limitovalo priemer brzdových kotúčov a tým aj ich schopnosť absorbovať teplo a odolávať vädnutiu. Preto dostala SE044 špecifické „krabicové“ blatníky pod ktoré sa zmestili už aj kolesá s priemerom 16 palcov, čo znamenalo aj väčšie a odolnejšie brzdy. Širšie podbehy umožňovali aj montáž širších kolies, čím sa zväčšil aj rozchod oboch náprav čo malo tiež blahodárny účinok na jazdné vlastnosti. V neposlednom rade dodávali tieto blatníky Delte SE044 nezameniteľný vzhľad a vylepšovali nie príliš dobrú aerodynamiku auta.

HF Integrale pri testovaní na asfalte

Vzhľad auta taktiež poznačil aj nový predný nárazník ktorý dokázal oveľa efektívnejšie privádzať vzduch k chladičom a brzdám bez toho aby sa Lancia musela opäť uchyľovať k rozličným pochybným trikom – čo by bolo v sezóne 1988 o poznanie ťažšie vzhľadom k úprave pravidiel tak aby nedochádzalo k rôznym misinterpretáciám.

Významne bolo prepracované aj tlmenie – zväčšil sa pracovný rozsah tlmičov a SE044 tak mohla byť v plnej sile nasadená na legendárnu Safari rally – najťažšiu súťaž kalendára, v roku 1987 tam totiž jediná nasadená Delta 4WD príliš dobrý dojem nezanechala.

Testovanie HF Integrale na Safari Rally

Posilnené boli aj transmisie, pre závodné účely bola k dispozícii nová 6 stupňová prevodovka – nasadená bola až na Safari rallye 1988. Pri premiére v Portugalsku bola použitá pôvodná prevodovka z HF 4WD ktorá v kombinácii s vyšším výkonom špeciálu spôsobovala problémy.

V neposlednom rade došlo k celkovému odľahčeniu závodného špeciálu na 1120 kg, čo tiež znamenalo významnú pomoc pre dynamiku a handling závodného špeciálu.

Zrod legendy

Vývoj špeciálu šiel v Abarthe pekne od ruky a už na jeseň 1987 si svoju premiéru odbila sériová varianta – ktorá dostala názov HF Integrale. Názov to bol príznačný, Integrale znamená v taliančine úplnosť, čo malo symbolizovať prekonanie nedostatkov pôvodnej Delty HF 4WD.

Pre Lanciu to znamenalo menšiu revolúciu, síce mali k dispozícii špeciál ale tentoraz nebol tak radikálny ako dovoľovali predpisy pre skupinu 4 (Stratos HF) a skupinu B (037 a Delta S4), aj tak však dokázali stvoriť dominantné náradie pre skupinu A.

Na povrchoch s nižšou trakciou nepredstavovala síce Integrale príliš veľký posun oproti predchodcovi ale na asfalte bol prínos zmien značný. Pre úspešnú homologáciu bolo nutné vyrobiť 5000 kusov, čo trvalo až do 1. marca 1988 kedy bola Integrale úspešne homologovaná pod označením A 5355.

Sezóna 1988 – v znamení dominancie

Vzhľadom k homologácii Integrale až k prvému marcu musel tím Martini Lancia použiť na prvé dve súťaže kalendára (Monte Carlo a Švédsko) staršiu Deltu HF 4WD – v oboch prípadoch víťazne.

V Portugalsku sa prvý krát objavila HF Integrale, premiérová účasť sa pretavila do víťazstva pre Mikiho Biasiona, druhé auto s Allénom za volantom skončilo na šiestom mieste kvôli problémom s prevodovkou.

Delta HF Integrale pri víťaznej premiére v Portugalsku 1988 – za povšimnutie stoja Turbofany iba na zadnej náprave

Pre Lanciu bolo veľkým triumfom aj víťazstvo Biasiona na nasledujúcej Safari rally – Integrale bolo konečne auto ktoré dokázalo uspieť aj na najnáročnejšom podniku majstrovstiev sveta ktoré bolo dovtedy skôr doménou odolnejšej japonskej konkurencie.

Na nasledujúcej Tour de Corse sa musela Lancia naposledy skloniť pred Sierrou Cosworth. Korzický asfalt a suché počasie dokázalo zabezpečiť dostatok trakcie pre zadokolkovú Sierru a Didiera Auriola za volantom.

Zbytok sezóny sa niesol v duchu totálnej dominancie tímu Lancia – kam Integrale zavítala, tam vyhrala. To znamenalo jednoznačné víťazstvo Lancie v značkách a jazdecký titul pre Mikiho Biasiona. Na druhej priečke sa umiestnil Marku Allén a na treťom mieste syn šéfa tímu Martini Lancia Alex Fiorio ktorý jazdil za sesterský Jolly Club ktorý tiež využíval Delty.

Majster sveta rally 1988 – Massimo “Miki” Biasion a navigátor Tiziano Siviero

Sezóna 1989 – vietor z východu

Prvá polovica sezóny sa niesla v podobnom duchu – kam Lancia zavítala, tam brala vavríny. Na Korzike dokonca krátko zapršalo a Integrale posádky Auriol/Ocelli v súboji porazila Chatriota na BMW E30 M3 a konečne pripísala Lancii vytúžený triumf na korzickom asfalte.

Posádka Auriol/Ocelli – víťazi Tour de Corse 1989

Tradičný vrchol sezóny – fínska rally 1000 jazier priniesla pomerne veľké prekvapenie. O porážku Lancie sa už dlhšie pokúšala Toyota s Celicou GT4, ktorá mala skalp Lancie viackrát na dosah. Avšak vo Fínsku prekvapivo zvíťazilo Mitsubishi s Galantom VR-4, ktorý bol pomerne veľký a ťažkopádny. Vďaka legendárnemu agregátu 4G63T ktorý vynikal dlhým zdvihom však ťažil z výhody vyššieho točivého momentu a vďaka 16 ventilovej hlave aj väčším výkonom v špičke.

Toyota sa svojho skalpu dočkala na nasledujúcej súťaži v Austrálii kde obsadila prvé dve priečky pred dvoma Integrale, čo nenechalo nikoho na pochybách že osemventilová Integrale dosiahla svoje limity a konkurencia z Japonska konečne predstavuje reálnu hrozbu.

HF Integrale sesterského tímu Jolly Club posádky Fiorio/Pirollo

Lancia však pochybnosti rozptýlila na nasledujúcej súťaži – domácej rally San Remo kde si svoju premiéru odbil Abarth SE045 – dlho očakávaná 16 ventilová verzia Delty HF Integrale – zbraň Lancie pre sezónu 1990, ktorej civilná verzia bola k dispozícii už od mája 1989.