19 trochu inak - Quadra Turbo

V znamení úspechov

Renault na konci 80-tych rokov pomerne úspešne nasadzoval v rally niekoľko špeciálov – v skupine N to bol Reanult 5 GT Turbo ktorý dokonca dokázal vyhrať Rally Pobrežia Slonoviny 1989 a s Alainom Oreille za volantom získať 2 tituly majstra sveta v skupine N. V skupine A bol nasadzovaný Renault 11 Turbo ktorý sa vďaka svojej nízkej váhe dokázal v začiatkoch skupiny A presadiť najmä na asfalte. V rôznych lokálnych šampionátoch boli nasadzované aj Renaulty 21 Turbo s výkonnými turbo dvojlitramy, avšak opäť iba s pohonom jednej nápravy.

Neslávna novinka

V roku 1988 sa na trhu objavil Renault 19 a o dva roky neskôr bola homologovaná aj jeho súťažná verzia s atmosférickou šesnásťventilovou jedna-osmičkou F7P. Auto však bolo pomerne ťažké a veľkú dieru do sveta neurobilo, posledným klincom do rakvy bola homologácia ľahšieho a kompaktnejšieho Clia 16v a neskôr Clia Wiliams.

Všetko mohlo byť inak

Plány Renaultu s modelom 19 boli však väčšie – účasť vo vrcholovej skupine A8, čo na prelome 80/90-tych rokov znamenalo jediné – nutnosť vyvinúť vlastnú turbo štvorkolku. Renault nejakú skúsenosť s pohonom 4x4 mal – ponúkal ho v modeloch 21 a Espace pod názvom Quadra. Súťažná 19 mala dostať podobný systém, čo znamenalo nutnosť výrazne prepracovať koncepciu auta – bežná 19 mala motor uložený naprieč ale pohon Quadra vyžadoval motor uložený pozdĺžne (podobné riešenie bolo úspešne použité pri Escorte Cosworth a menej úspešne pri Citroëne BX 4TC)

Použitá mala byť 6 stupňová prevodovka v kombinácii s preplňovanou verziou motora F7P (1.8 16V) ktorá mala v civilnej verzii poskytovať výkon okolo 190 koní a v súťažnej okolo 300 koní

Vo francúzkom Dieppe (dnešnom sídle Renaultsportu) vznikla aj dizajnová štúdia ktorá poodhaľuje možný vzhľad špeciálu – nafúknuté blatníky, zadné krídlo a výduchy na kapote sú u daného typu vozidiel normou, netypická je najmä prepracovaná predná časť ktorá poukazuje na zmenu uloženia motora.

Prečo sa projekt nakoniec nerealizoval môžeme iba špekulovať – najpravdepodobnejšie z dôvodu enormných nákladov ktoré tento program prinášal – jednak na vývoj a výrobu civilnej verzie bez záruky predajného úspechu a taktiež aj na prevádzku továrenského tímu v kolotoči majstrovstiev sveta kde po nástupe japonských značiek poriadne prituhla konkurencia.

Je nutné podotknúť že Renaultu nie sú rôzne šialenosti cudzie – napr. Renault 5 Turbo alebo jeho vnuk Clio V6, je teda mimoriadna škoda že 19 Quadra Turbo sa nikdy nedostala na rýchlostné skúšky a ambiciózny projekt zostal iba na papieri. Bolo by určite mimoriadne zaujímavé sledovať či by Renault urobil dieru do sveta alebo by to bol prepadák. Prototyp sa predsa len dočkal ostrého nasadenia v rallycrosse, bol však nasadený súkromným tímom.

Späť ku koreňom

Renault však na rally nezanevrel, pokračoval vo vývoji špičkových predokoliek – autá ako Clio Williams, Clio Maxi a Megane Maxi sa oprávnene stali legendami. Nasadzované bolo množstvo menej pokročilých špeciálov skupiny N, A a R, k idei pohonu všetkých štyroch kolies v rally sa Renault vrátil až v roku 2023 s Cliom Rally3.