Dnes o príprave na cestu (2)

Predslov: Všetky údaje v tomto článku sú vymyslené, okrem údajov, ktoré sa Vám páčia a s ktorými súhlasíte. Tie sú naopak absolútne pravdivé. V tomto článku nebude urazená žiadna menšina, väčšina a ani priemer okrem automechanikov a tí si to zaslúžia.

Dnes o príprave na cestu

„Srdce moje, kedy už dostaneš rozum?. Ratan, na svete niet automechanika, ktorý by neojebával. Skôr nájdeš čestného právnika.“ Na túto múdrosť som prišiel ani nie týždeň po tom, čo bola Hondička u nášho technika. To, že posúva čas opravy, lebo má toho strašne veľa je priam povinná jazda. Všeobecne ma však šokuje drzosť týchto robotnícko-technických povolaní, ktorí nerešpektujú dohody a termíny. Dnes nemôžem, lebo idem k doktorovi, nedodali mi náhradný diel, mám toho strašne veľa, keď sa Vám nepáči, tak si ho môžete zobrať naspäť atď. Keby to ľudom robili mobilní operátori alebo železnice, tak by nebolo konca kraja kriku o bordeli v tejto republike.

Jaro, náš technik, nám mal vymeniť rozvody a prasknutú hadicu k servomotoru, vymeniť kvapaliny, bežný servis plus čo ešte nájde tak, aby bolo auto kompletne pripravené na cestu. Po pár dňoch mi dal cez Petra vedieť, že tá hadica nestojí 60, ale 240eur. To je 4 násobný a už aj radový rozdiel, tak som sa tomu pozrel na zúbok. V prvom rade máme v Bratislave nejakú firmu, ktorá dokáže prasknuté hadice v podstate na počkanie sceliť. Chodia tam aj s hadicami z bagrov a náklaďákov, takže to asi nebude až také zlé.

Áaaale, Jaro tvrdí, že s tým nemá dobré skúsenosti.

Tak som si pozrel inzerciu a našiel dvoch ľudí, ktorí lacno rozpredávajú rovnakú Hondu ako máme my. Problém vyriešený.

Áaaale, Jaro tvrdí, že hadicu za 240eur už objednal a už sa to nedá zrušiť.

Sakra, tak povie, že stoji 60, potom bez upozornenia kúpi za 4 násobok a následne to už nemôže zrušiť. Až vtedy som si uvedomil, že vlastne aj náš milý Jaro chodí v šušťákovej bunde a na krku má hrubú zlatú retiazku (možno majú automechanici špeciálny katalóg obliekania, kde je táto zostava považovaná za etalón a meniť sa môžu akurát farby podľa módnych trendov). Vtedy ma ten chlap úplne znechutil. Zavolal som preto Petrovi a povedal mu, že teda nech si robí čo chce, ja to rád celé zaplatím, ale nech mi už nikdy ten automechanik nejde na oči a nech sa do momentu, kedy dostaneme auto naspäť stará Peter. Takto som sa zbavil starostlivosti o prípravu auta a zároveň bolo jasné, že zodpovedný Peter dozrie na ďalšie práce.

Po 3 týždňoch bolo auto konečne hotové. Dokonca mi Peter poslal cez whatsapp aj fotku s rozpísanými opravami a cenami, ale doteraz som ju neotvoril a videl iba náhľad. Pristavili mi ho pred barák, niekde nechali kľúče a ja som sa mohol konečne znovu zviesť. Čo sa týka motora a jazdy, tak auto išlo ako hodinky. O tom viac, keď už budeme na ceste. Nebolo však nebolo úplne v stave, ktorý som si predstavoval:

Auto nebolo umyté.

Z priesvitných fólií na zadnom okne a oknách vzadu sediacich bola strhnutá iba jedna a neočistená od lepidla.

Jedno predné svetlo nesvietilo

Jedno interiérové svetlo nesvietilo.

Tyčka na podpretie kapoty chýbala.

Voda v ostrekovači nebola.

Autorádio Bose nebolo odkódované.

Automechanik sa vyhováral, že sú to len drobnosti a že to autorádio zistí, svetlo opraví priamo u mňa atd. Za tri týždne dohodnem mier medzi Izraelom a Palestínou a on nie je schopný dať dokopy jedno auto. Navyše som povedal, že už ho viackrát nechcem vidieť. Musel som si to teda zariadiť sám.

Mam rád pomalé deštrukčné práce a preto som sa spolu s riedidlom pustil do odstraňovania fólii. Hrozne ťažko sa hľadalo miesto, odkiaľ by sa to už dalo strhnúť, ale appetite for destruction upokojoval moju dušu. A možno to bolo to otvorené riedidlo v zatvorenom aute. Po dvoch hodinách to bolo dôkladne urobené a ja som mal ligotavé (blyštivé) myšlienky.

Predné svetlo som vymenil podľa návodu na youtube za 30 sekúnd. Bol som taký rýchly, že ak by sa menili svetlá v boxoch na F1, tak by som bol pre všetky tímy prvá voľba.

Vymeniť interiérové svetlo už bola trochu výzva. Hlavne kde pritlačiť, čo povoliť prvé, aby mi neostali v rukách iba úlomky. Aj na to však stačil youtube.

Autorádio (je to komplikované, radšej preskoč celú kapitolu ak máš potom nadávať)

Skutočný problém však bol chýbajúci kód autorádia. Bol síce zapísaný v servisnej knižke, ale tá nebola. Dokonca sa od roku 2001 nalepoval kód na skryté miesta v aute. Ale naša Hondička je z 1.1.2000, takže zase nič. Vyhľadám to teda na internete. Dozvedel som sa, že sa dá kód vygenerovať, ak uvediem VIN a sériové číslo autorádia. Na to som však musel rozmontovať celý predný panel auta. Nie, sériové číslo sa nedalo zistiť to stlačením 1 a 6 a zapnutím rádia, ani žiadnym iným software trikom. Cítil som sa ako MacGyver a Láďa Hruška v jednej osobe. Okrem rádia som musel vymontovať aj ostrekovače predných svetiel a ovládanie nastavenia výšky osvetlenia. Samozrejme zase podľa postupu na youtube. Po znovu namontovaní sa mi nezvýšila žiadna skrutka (šroub) a mal som aj sériové číslo. Keď som požadované údaje nahodil do počítača, tak mi lakonicky odpísal, že dané auto v Severnej Amerike neexistuje. Proste je to služba len pre Amíkov a ich kolónie. Takže som nakoniec zavolal do Honda servisu, kde mi povedali, že mi to urobia za 45eur. Vzhľadom na to, že za to si môžem kúpiť už nové autorádio, resp. po odkódovaní zistím, že toto staré nehrá, tak sa mi to nezdala práve ponuka dňa. Zavolal som preto do inej Hondy. Tam mi to urobia za 12eur, ale až o týždeň.

Prišiel som teda o týždeň v pondelok dopoludnia do Hondy nech mi dajú kód, ja im peniaze a nech to frčí. Ale trvali na tom, že sa auto musí najprv zaregistrovať. Dal som im techničák a zrazu zistili, že auto už majú v databáze registrované na nejakého Martina S. Tak sme to nechali zapísané na neho a auto vzali dozadu. Po trištvrte hodiny sa pýtam, že čo sa s tým deje. Technik išiel na obed. Sakra, veď som Vám povedal, že sa ponáhľam a o 1300 mám tee time. Hľadali to teda ešte cez komp asi 20 minút a potom mi povedali, že sa to nedá. Ale musím priznať, že príjmací technik bol veľmi milý a recepčná rozkošná (šťastne vydatá, číslo som nepýtal). Normálny človek sa vzdá a kúpi si za 70 eur nové rádio. Ale toto bolo BOSE, aj repráky boli Bose, takže mohli nespolupracovať repárky s novým rádiom a navyše tam vraj býval niekedy aj nejaký extra zosilovač či čo. Zároveň bolo staré a musel by som riešiť prevodníky konektorov na pôvodné káble auta. Takže večer po príchode z golfu som začal googliť Martina S. Nakoniec som jedného našiel cez obchodný register a facebook, kde sme mali spoločného kamaráta. Od neho som dostal číslo a pred deviatou večer som mu zavolal. Martin mal radosť, že auto žije a potešil sa aj môjmu nápadu. Stratil ho z dohľadu asi pred rokom. Pôvodne ho nechcel nikdy predať, ale pred pár rokmi ho PREHRAL V KARTÁCH. Takto ma vyzerať Pedigree jedného slušného auta. Číslo kódu však nevedel a to bol koniec. Dohodli sme sa, že ostaneme v kontakte cez Whatsapp a keď auto prežije cestu, tak si ho môže hocikedy požičať. Teraz som to vzdal už aj ja. Bol koniec. Ešte v noci som sa vybral vymontovať rádio, aby som videl správny konektor a čo mám vlastne kúpiť. Už som ho mal skoro von, keď mi mobil urobil ping-ping a Martin mi poslal správu: Skús 65131. Hneď som mu volal späť a povedal mi, že po našom hovore mu to nedalo pokoj a obvolal nejakých kamarátov a od jedného dostal toto číslo. Keď som nahodil kód a rádio išlo mal som väčšiu radosť ako po štátniciach. Vianoce a Veľká Noc v jeden deň. Všetkým som hneď písal, volal, oslavoval. Keď som ho potom vypol a zapol, tak zase nehralo. Keď som mykal s ovládačom hlasitosti, tak znovu naskočil. Ale trvalo to raz 20 sekúnd a raz 2 minúty. Ráno som to vzal do servisu elektroniky a tam technik zistil, že je to studený spoj neznámo kde a že jeho nájdenie by stálo kopec času a ten už nemám. Autorádio som namontoval späť a keď nepôjde, tak po ňom pobúchame. Old School. Na tomto mieste blahoželám všetkým, ktorí sa dočítali až sem.

RESUMÉ

V sobotu odchádzame a auto je v stave tip top v rámci možnosti. Dal som si ešte politúru na predné sklo, lebo sa mi páči, keď kvapky dažďa utekajú zo skla bez stieračov. Hudba hrá, prvé dve noci vo Varšave máme rezervované. Pred cestou sa pomodlím k sv. Krištofovi, patrónovi motoristov, aby nás šťastne doviedol tam i späť a cesta môže začať.

P.S.

Podľa neskôr zistených údajov Ministerstva dopravy Brazilskej federatívnej republiky žije jeden čestný automechanik v osade Nova Delicia (občas sa používa španielske označenie La Nueva Delicia) na brehu rieky Paraná. Ten však auto ešte dosiaľ nevidel a teda ani neopravoval. Do evidencie ministerstva sa dostal na základe vyhlášky min. dopravy 974/1998 coleção de leis (Zbierka zákonov), ktorá okrem iného upravuje, že každý samosprávny dištrikt musí mať aspoň jedného evidovaného automechanika. Toľko fakty.