Jednou z nich je rozhodne aj Superb prvej generácie, pri ktorom si určite každý vybaví nejaký prívlastok – ľudový luxus, Rolls z Kvasín, kráľ priestoru, riaditeľov sen etc. – málokoho nenapadne závodné auto. Ale niekoho predsa…
![]()
Škoda Superb ETCC – šampión ktorý nebol, Zdroj: JIŘÍ FOLTÝN – Foltyn.cz
Dedičstvo
Nie nejde o vtip ani žiadny pokus o eutanáziu typu Gumbalkánprix ale o seriózny projekt vstupu Škodovky do európskych majstrovstiev cestovných vozidiel. Aj keď je Škoda Motorsport známa skôr svojimi aktivitami v oblasti rally, závody na okruhoch jej tiež neboli cudzie – najme nie Európsky šampionát cestovných vozidiel ETCC ktorý dokázala Škoda v roku 1981 dokonca vyhrať! Tento úspech dosiahla s legendárnym modelom Škoda 130 RS. Hoci v jednotlivých pretekoch celkovo dominovali silnejšie vozidlá ako BMW 635 CSi, Škoda získala titul v hodnotení výrobcov vďaka konzistentným víťazstvám vo svojej divízii do 1300ccm, kde esá ako Vojtěch, Enge a Šenkýř zvíťazili v 7 z 8 pretekov.
![]()
Majster Európy cestovných vozidiel 1981 – škoda 130 RS, Zdroj: Archív Škoda
Renesancia ETCC
Samotný šampionát ETCC má za sebou pomerne zložitú genézu kedy niekoľkokrát zanikol, premenoval sa alebo bol znovuvzkriesený. Jedna z ér renesancie nastala v roku 2002 kedy bol šampionát obnovený po takmer štrnástich rokoch a bol to okamžitý hit. Prakticky ihneď prilákal 6 výrobcov – BMW, Alfa Romeo, Nissan, Ford, Volvo a Honda ktorí prostredníctvom rôznych tímov postavili svoje špeciály pre novú skupinu S2000. Tá bola určená pre sériovo vyrábané vozidlá – limit bol 2500 kusov.
![]()
Alfa, BMW, Volvo, Honda, Nissan – zmes vozidiel štartujúcich v ETCC, Zdroj: Touring Car Register
Tá mala zopár kľúčových obmedzení ktoré mali primárne za úlohu držať finančné náklady pri zemi. Hlavným obmedzením vyplývajúcim aj z názvu bol maximálny zdvihový objem 2000 ccm a atmosférické plnenie. Architektúra motora musela vychádzať zo sériového modelu a počet valcov bol ľubovoľný – od ich počtu sa však odvíjal maximálny počet otáčok( 4-valec 8500 ot./min., 5-valec 8750 ot./min., 6-valec 9000! ot./min.). Tieto motory boli významne obmedzené použitím jednej škrtiacej klapky, napriek tomu však dosahovali výkon od 260 až k 280 koňom.
Pohon mohol byť predný alebo zadný (podľa sériovej predlohy), od čoho sa zas odvíjala minimálna hmotnosť vozidiel – 1110 kg pre predokolky a 1140 pre zadokolky. Hmotnosť sa odvíjala aj od použitej prevodovky – ak ste používali sekvenčnú prevodovku, museli ste počítať s 30 kg balastu. Autá nedisponovali ani ABS ani trakčnou kontrolou.
Prvý ročník bol vďaka masívnemu pokrytiu Eurošportu veľkým úspechom – sezóne dominovali Alfy Romeo na ktoré sa začali doťahovať Bavoráky – ostatné značky boli viac menej v roli komparzu.
Vážny záujem
Pri značnej popularite seriálu ktorý mal byť cenovo prístupný, zvažovalo svoj vstup aj niekoľko menších závodných stajní ktoré sa chceli postaviť továrenským titanom. Jednou z nich bolo aj AUTOSPEKTRUM Mariánské Lázně kde mali s okruhovými špeciálmi bohaté skúsenosti – vyvinuli Škodovky Pick-up Freestyle a aj legendárne Octavie Cup – pre Český aj Chorvátsky seriál. Veľa skúseností mali aj s prípravou Rally špeciálov – od Felicie Kit Car až po Octaviu WRC pripravovanú pre Romana Krestu. Voľba pre základ špeciálu padol logicky na Škodu, s ktorou mali vo svojich dielňach značné skúsenosti, pomerne šokujúca sa však môže zdať voľba Superbu.
![]()
Súpiska šampionátu na rok 2003, štart Superbu sa zdal ako hotová vec, Zdroj: Archív
Modrý špeciál
Superb bol totiž vyvinutý ako vlajková loď Mladoboleslavskej automobilky a bez akýchkoľvek športových ambícii. Napriek značným rozmerom, ktoré by mohli evokovať miernu nadváhu závodného špeciálu – AUTOSPEKTRUM obdržalo od Škodovky 5 špeciálnych „ľahkých“ karosérii ktoré boli vyrobené bez niektorých nepotrebných výstuh a držiakov. Predpokladalo sa teda že špeciál nebude mať problém dostať sa na váhu 1140 kg – minimum povolené pre predokolku zo sekvenčnou prevodovkou. Čím však Superb vynikal bol jeho aerodynamický profil, ktorý zaujal aj manažérov tímov Alfa Romeo a BMW. Špeciály mali samozrejme disponovať aerokitom podľa predpisov S2000 – predným spliterom a zadným krídlom.
![]()
Škoda Superb ETCC v detailoch, Zdroj: JIŘÍ FOLTÝN – Foltyn.cz
Čo sa týka motora, vo firme Autospektrum stavili na to s čím už mali obrovské skúsenosti – koncernový 20 ventilový štvorvalec ktorý poháňal v preplňovanej verzii Krestovu Octaviu WRC a v atmosférickej Cupové, Áčkové aj Kitové Octávie. Zdvihový objem mal byť 2 litre a oproti predošlým verziám mal iba jednu škrtiacu klapku. Predpokladaný výkon bol okolo 270 koní pri 8500 ot./min. Samozrejmosťou bola sekvenčná prevodovka od Sadevu. Podvozok mal byť od firmy Rieger, brzdy od Alconu a pneumatiky od Michelinu.
Debut
Premiéra pretekárskeho Superbu sa mala odohrať koncom mája 2003 kedy seriál ETCC hostil okruh v Brne. Bohužiaľ ako to už v motoršporte býva, problémom bolo zaistenie potrebného objemu peňazí na prevádzkovanie závodného tímu v Európskom šampionáte. AUTOSPEKTRUM malo už všetky diely potrebné na stavbu auta pripravené, pripravení boli aj jazdci Petr Kolář (22) účastník seriálu PICK-UP Free style a Ondřej Navrátil (28), odchovanec Octavia Cupu.
![]()
Otakar Zenkl – riaditeľ AUTOSPEKTRA a duchovný otec projektu pózuje v Paddocku Autordromu Brno, Zdroj: FB Verold Hradec Králové
Do Brna však nakoniec tím dorazil – avšak iba s nepojazdnou maketou závodného Superbu, auto aj plány tímu vzbudili v domácom Brne pozornosť – s tým že keď sa podarí zohnať financie stajňa do šampionátu vstúpi. Peniaze od sponzora boli údajne už dokonca prisľúbené, avšak nikdy nedorazili a celý projekt skončil pri nepojazdnej makete ktorá sa sem – tam niekde objaví.
![]()
Maketa Superbu ETCC v roku 2021, Zdroj: Svět škodovek
Čo keby…
Závodný Superb sme teda nikdy pretekať nevideli avšak cestu si nakoniec našiel aspoň do reality virtuálnej. Nájsť ste ho mohli ako súčasť Modu ETCC 2003 pre simulátory Rfactor alebo F1 Challenge a na vlastnej koži vyskúšať závod blatník na blatník proti Alfám a BMW…
![]()
Superb ETCC ako MOD pre simulátor F1 Challenge

















