reklama
načítám data...

Porovnanie štyroch hračiek

09. ledna 2017, 16:54 6 komentářů FamArt

V dnešnej dobe medzi menšími hot hatchami novinári chvália často Fiestu ST druhej generácie. Nedávno som si však prečítal report od človeka, ktorý ju chválil iba kým priamo z nej nepresadol do staršieho Clia 3 Sport. Mám rád tieto doťahovačky, priame zrovnania vozidiel podobných parametrov, zvlášť rôznych generácií, kde sa dá objektívne zhodnotiť, či dané nové ospevované auto vyniká aj pri triezvom pohľade, alebo je len drtivá väčšina práve vyrábaných presúvadiel tak pocitovo chabá, že čokoľvek s iskričkou nádeje razom pôsobí výnimočne.

zobrazit celou galeriiMarvin Berry: Porovnanie štyroch hračiek

 Postaviť do jedného testu vedľa seba viaceré podobné vozy, k predávaným aj staršie legendy a zveriť ich jednému človeku na objektívne porovnanie, je skôr zriedkavé. Niečo v tomto duchu som našiel na anglickom portáli EVO kdesi v archíve a dovolil som si to voľne preložiť . Snáď sa bude páčiť. Chcel by som ešte poznamenať, že s konkrétnymi autami som nejazdil a nejedná sa ani o kvarteto veľkých silákov, keďže dokopy nemajú ani 800kobýl.

 Toyota GT86 proti ikonám s rovnakým pomerom výkonu k hmotnosti: Renault Clio 200 Cup, Honda Integra Type-R a BMW E30 M3.

 Výkon nie je podstivý. Tieto štyri autá by teda mali byť čisté ako čerstvý sneh. Menej výkonu a nižšia hmotnosť je cesta je k motoristickej nirváne v modernom svete podľa ľudí, stojacich za Toyotou GT86. A my s tým rozhodne súhlasíme. Hoci sme boli obvinení, že sme nepochopili celú myšlienku GT86/BRZ zlepenca, (po našom džentlmenskom návrhu, aby mal jemné prepĺňanie pod kapotou) v podstate máme radi, čo GT86 ponúka.
Aby sme to dokázali, postavili sme k Toyote troch z našich najobľúbenejších, ktorí hrajú podľa rovnakých pravidiel.
Všetci sa držia rovnakých výkonových parametrov, nemajú viac ako 200 koní a váhu medzi 1100 a 1200kilami (1204kg aby som bol presný).  

 Prvé na rade je najúspešnejšie M auto, aké bolo vyrobené, E30 M3. 197koní pri 7000ot/m v tomto kúsku, ktorý nemá prívlastok Evolution, pozorujeme vo výkonnostnom súboji víťazstvo pre Toyotu, hoci 35kg úspora hmotnosti a 34Nm krútiaceho momentu viac, hrá v prospech staršieho vozidla.
 Ďalšia je nemenej kultová Honda Integra Type-R (DC2), ktorá bola vyhlásená za "najlepšie auto s predným pohonom vôbec" na našich stránkach pred pár rokmi. Na Toyotu stráca 10koní a 27Nm, takže je najslabšia z tejto štvorice, ale je tiež najľahšia. Okrúhlu cifru 1100 prekročila len o kilogram.  
 Našim štvrtým autom, ktoré je papierovo tak blízko GT86, že ak by sa obaja pripojili do zoznamky, do roka by sa zosobášili a čakali by dvojičky. Nielenže Renaultsport Clio 200 Cup má pomer výkonu k váhe len o 1hp na tonu menej (166 vs 167) a rovnaký zdvihový objem vo svojich štyroch valcoch, majú tiež rovnaký rozmer pneumatík 215/ 45 R17.

 Smerujem k najmenšiemu kraju v Anglicku, Rutland. Je to celkom príjemná, kľukatá cesta cez celú krajinu, rovnako ako takmer superšportovo nízky výhľad cez predné okno GT86. Vaše bedrá sa zdajú byť nízko v podvozku, podobne ako v Elise, a nohy máte vystreté viac než je obvyklé, pod pekným malým volantom. Manuálna prevodovka je tiež vydarená a nie je ďaleko od volantu, pohyby v šesťstupňovej kulise sú ľahké a presné. GT86 dáva pocit kompaktného auta, ktoré sa ľahko pohybuje v premávke.

 Začiatočný bod je centrum Rutland, vedľa obrovskej umelej nádrže. Divné, to veselo zelené obrie Clio vypadá zo všetkých najväčšie. M3 s hranami a oblúkmi vyzerá skvele, ale je tu niečo úzke, nízko proporčné. Integra, ktorá má veľmi podobný postoj ako GT86, len jej ťahá predná strana, namiesto zadnej.

 Posed v Cliu je značne vysoko, po vystúpení z Toyoty chcete radšej sedieť nižšie, než dostať dlhšiu rýchlostnú páku. Akonáhle však vyrazíte, je to neukojiteľná zábava. Červená ručička žltého otáčkomera chce neustále letieť hore a radička vyzýva k takej rýchlej zmene prevodov, ako rýchlo to dokáže Vaša ruka. S dobrým pocitom v hornej časti pedála sú brzdy Brembo takmer neúmerne silné v porovnaní s motorom, ale ich schopnosť, postaviť Renault na predné, je návyková. 
 Hrbole a výtlky dávajú o sebe vedieť cez podvozok Clia a na typických menších cestách tvrdá jazda (nie neznesiteľne) znamená, že je neustále nervózne ako dieťa na smrtiacom mixe Hariba a Red Bullu. Každým podnetom volant ztuhne a predlaktia sa napínajú s odozvou. Vrhnete sa doľava, bočnice predných pneumatík dychtivo preberajú záťaž. Vrhnete sa doprava, nasadenie pokračuje. Vonkajšia zadná pneumatika sa zaborí a ak máte dostatočnú rýchlosť cítite, ako sa vnútorné koleso odľahčí a na sekundu visí vo vzduchu. 

reklama

 Predovšetkým kôli výkonnejším pneumatikám sa Clio vykresľuje ostrejšie, naliehavejšie a v živších farbách ako Toyota, keď idete po ceste, ochotne Vám umožní vyberať každý milimeter asfaltu v zákrute. Tiež lepšie drží na hrane, tam kde dezény Michelin Primacy HP na Toyote končia, ContiSportContact3 na Cliu vzdorovito drhnú, miesto toho, aby sa skutočne skĺzli.

 Ďalej sme sa rozhodli ísť priamo k Wellandskému Viaduktu. Robin Archer mi láskavo umožnil skočiť späť o niekoľko desiatok rokov v jeho nádhernej, originálnej E30 M3 (skromných 89,000 km na tachometri).
Usadnutie do šedých sedačiek, šoférova pozícia je tak ako v Cliu vyššie oproti GT86 a okamžite si všimnete mierny posun pedálov vo vzťahu k sedačke a volantu. Dokonca aj potom, ako zaradíte prvý stupeň na prevodovke s obráteným radením, Getrag je stále jedna z tých, ktoré inštinktívne zaberú viac času a opatrnosť, nie ako v modernom aute, cez takmer melasovitý chod posledných pár centimetrov. Staršie brzdy potrebuju trochu viac rešpektu (ale napokon je to BMW).
 Ako už bolo povedané predtým, je vhodné zdôrazniť, že väčšinu času môžete E30 cítiť skôr ako perfektne nastavenú predokolku, než ako auto so zadným pohonom. Tak ako GT86, tu tiež chýba sila na prekonanie priľnavosti zadných pneumatík samotným plynom. Máte tendenciu sústrediť sa viac na grip prednej časti auta než na zadnej. Avšak, aj keď to bude pre niekoho znieť ako veľké sklamanie, lákavá vec na E30 M3 je, že ju netreba nutne hnať do extrémnych uhlov aby bola úplne pohlcujúca.
 Ak ste práve vyskočili z Clia alebo Toyoty, potom to, čo cítite je znepokujúce množstvo nakláňania karosérie pri zatočení a veľmi pomalé riadenie. Pri ďalšej príležitosti preto prepočítavate a dávate viac úsilia do úvodnej časti zákruty, takže sa auto prenesie cez náklon a vystrelí oveľa rýchlejšie. Akonáhle to zvládnete, zdá sa Vám, že ste telepaticky prepojený s prednou pneumatikou, ktorá berie väčšinu sily a máte možnosti, pretože môžete cítiť ako sa pohybuje dokola a čo každá malá korekcia plynom alebo volantom robí. Udržujte rýchlosť, zostante v strehu a naprieč zákrutou môžete cítiť bočné gravitačné sily prechádzajúce podvozkom auta, plynúce spred vašich chodidiel, niekde do batožinového priestoru. Je to naozaj nádherný pocit.  

 Je fér povedať, že dizajn interiéru v tomto teste nie je na zozname priorít. Žiadne z áut nemá palubnú dosku, ktorá by urobila radosť Kristie Allsoppovej (televízna moderátorka) alebo dverové priehradky, z ktorých by Kevin McCloud (dizajnér) odpadol. Napriek priemerným interiérom všetkých zúčastnených, čierny plast, ktorý Vás obklopuje v Honde z 90tych rokov je potenciálne strašné miesto.
Napriek tomu je pocit z Integry perfektný. Koža na volante je lesklá a hladká od dlaní, sedačka s dobrým bočním vedením, mierne pokrčená a vyšúchaná na vonkajšej strane tisícmi nástupov a výstupov. Príliš sladká vôňa stromčeka z benzínovej pumpy prebýva v nosných dierkach. Ruky perfektne sadnú na volant Momo, telo je pohodlne objaté nízkym Recarom, najmä stehná. Korunou krásy je sivá kovová hlavica radiacej páky. Nie iba hocijaký kov, titan samozrejme. Je to ekvivalent chudobného študentského bytu presne tak, ako by ste čakali, s výnimkou Chippendale (dizajnér a výrobca nábytku) pohovky a obrazom Rubensa na stene. Jazda bez spievania Vtec-u je na začiatok trochu všedná. Nie je to ako Clio a radiaca páka je dlhšia a nepresnejšia ako v Toyote. Dané odpruženie nepôsobí moc športovo, je pocitovo rozhodne bližšie staršej M3 ako zvyšným novým autám. Viete, že má byť brilantná, ale hlas v hlave vraví: "Čo je vlastne na nej také dobré?"

 Potom začnete zvyšovať tempo cez nejakú neviditeľnú hranicu, pružiny a tlmiče fungujú o niečo viac a riadenie ožije vo vašich rukách. Spočiatku je ľahké predpokladať, že ste na hranici gripu maličkých 15 palcových kolies vďaka ukecanému volantu. Ale nie ste. Vbehnete do zákruty väčšou rýchlosťou a Integra reaguje, informácie prúdiace cez volant Vás pohltia. Pedále sú rovnako komunikatívne a brzdy prekvapivo silné (napriek hrdzavým strmeňom!). Sústredíte sa úplne na prednú časť počas sérii zákrut, ale ako zrýchľujete viac a viac, zadné kolesá nastupujú do hry a inštinktívne pomáhajú Vašej stope v zákrute. Samosvorný diferenciál nie je agresívny ako v novom Mégane, namiesto toho iba krotí predné kolesá a eliminuje ich nežiaduce pretáčanie. Choďte naozaj rýchlo a zadok dokoca uletí do strany, nenájdete však viac priateľskú a kontrolovateľnú pretáčavosť u FWD auta. Je to naozaj magické a núti Vás to jazdiť až kým nezasvieti kontrolka paliva.

 Opäť za volantom GT86. Rozhodne nemáte pocit pomalšieho auta proti ostatným a hoci ste na ciferníku použili všetky dostupné otáčky na danom prevode, nikdy sa nebudete nudiť, s medzyplynom alebo budete pristihnutí ako sa s boxerom snažíte vyjsť zo zákruty. Je to o zákrutách, aj keď, nežiari tak ako ostatní. Balans auta je skvelý, to je v poriadku, ale kôli pneumatikám je riadenie pocitovo menej dokonalé na limite (stále je však veľmi dobré aj v porovnaní s ostatnými, za čo vďačí brilantnému podvozku) takže sa viac spoliehate na inštinkty, čo samozrejme obmedzuje, keď auto bez veľkej snahy ide na limit.
 Keď predok stratil trakciu, udržte rýchlosť, trhnite rýchlym riadením a pustite plyn. Predné pneumatiky ju opäť získajú a zadné stratia, znova po plyne, chytíte šmyk a už sa len smejete. Je to skvelá zábava, ale možností ako to spraviť je málo a sú ďaleko od seba.
 GT86 v tejto spoločnosti nie je prekonaná z hľadiska výkonu, a hoci nemá najlepší motor (ani Honda, čo je prekvapenie) žiadny z ostatných agregátov ju masívne nezatieni. Keďže myšlienka tohoto testu nie je výkon v priamke, kritiku Toyote môžeme udeliť za podvozok, ktorý je chvíľami až príliš dokonalý a nedostatočná spätná väzba vo volante. 

 V dôsledku týchto dvoch vecí, zvlášť v porovnaní s ostatnými, veľmi talentovanými autami v teste, necítite to zapojenie a vzrušenie, dokiaľ s ňou nejdete na limite. A riadeniu nepomáhajú slabé pneumatiky, nekomunikuje s Vami dostatočne o tom, čo sa deje medzi gumou a asfaltom. V ostatných si môžete užívať prácu a hrať sa s balansom rôznych podvozkov dlho predtým, než stratia grip úplne. Je to trochu ako liezť na horu v hmlistý deň, keď zrazu vyjdete na vrchol s nádherným výhľadom nad oblaky, zatiaľ čo v ostatných je to o tom istom, akurát idete v slnečný deň. Môžete si užívať výhľad celou cestou. S nimi takmer nezáleží, že sa nedostanete na vrchol zakaždým keď sa vydáte na horu.

 Mám rád GT86, najmä na okruhu alebo na klzkej ceste, ale myslím si, že je tu potenciál, ktorý sa ešte len naplní. Či v podobe lepkavejších pneumatík a trochu väčšej priľnavosti alebo väčší výkon, čo sú jediné veci, ktoré tento talentovaný podvozok potrebuje. Uvidíme.
Pripomínam, že sme neboli celkom presvedčený o Cliu 197, ale s malými úpravami, ako napríklad kratšie prevodové pomery na prvých troch rýchlostných stupňoch, sa vyvinulo do Clia 200, ktoré milujeme.
Výhodou Toyoty je karoséria coupe, ktorá je lákavá a pôsobí akosi dospelejšie. A na mokrom, prázdnom kruhovom objazde sa bude veselo šmýkať, čo je vždy zábava. 
 
 Víťazom v rámci najnižšieho rozpočtu je Type-R.
Čo by som si ale vybral, keby boli rovnako dostupné? E30 M3 alebo DC2 Integra Type-R? Je to nemožné, neúctivé odpovedať.  

 V konečnom dôsledku, žiadny z týchto vozov sa neposudzuje jednoducho. Takmer nič nevyžadujúce vzrušenie môžete získať zatlačením pedálu akcelerátora do podlahy veľkej V8 alebo preplňovaných 500 koní.
Tu musíte pracovať, aby ste boli odmenený a pretože na to potrebujete celú svoju pozornosť, podovzok musí byť brilantný. Keď to výrobca zvládne a niektoré z týchto áut ožijú na kúsku dobrej cesty, je to úplne fascinujúce. Toyota GT86 ukazuje záblesky toho, ale nie je to úplne kompletný balík. Dúfame, že časom sa pripojí k velikánom.


Nový komentář

Komentář úspěšně přidán.

Komentáře

krab
09. ledna 2017, 18:50
1

Já tady dodám Martine ještě ten zdroj : EVO Dec 2012 , autor : Henry Catchpole, (jak jej kamarád rád nazývá "Jindra Chyťtyč") http://www.evo.co.uk/toyota/gt-86/14125/toyota-gt86-vs-renault-clio-cup-honda-integra-type-r-and-bmw-m3

To mě připomíná, že spíš než něco překládat, bychom v sezoně měli udělat něco podobného sami. Autíčkář naštěstí disponuje čtenáři mající různá auta. A stačí jenom trocha organizace a důvěru v to, že se "mini srovnávačka" nezvrhne v nesmyslnej silniční závod.

Já jsem například měl možnosti celkem dostatečně řídit Clio Cup a GT86. M3 E30 zatím bohužel ne a Integru taky ne. Ale ty 2 auta co jsem řídil, jsou hoodně jiný. Každý v něčem vyjímečné. Clio jsem si vlastně málem koupil. Důvod proč ne, jsem byl já sám a moje preference zadního pohonu a hezčího než pouze čtyřválcového motoru. Pokud by šlo o zážitky s velmi rychlého průjezdu nějakou známou okreskou, kde vidím kam jedu, znám to tam atd, tak Clio RS je skoro nepřekonatelné. Je vidět jak se mu chce jet, jak ochotně reaguje a že ve skutečnosti bude I pekelně rychlé.

Já myslim že v sezoně něco spácháme. Stačí 3-4 různá sportovní auta, lidi co bydlí relativně blízko u sebe, najít místo kde se dá projíždět víckrát sem a tam a někoho kdo bude ochotnej něco nafotit. A ty lidi musí být normální, tím myslím, že si prostě budou ochotní navzájem na chvíli půjčit vzájemně auta a projedou se s nima tak, aby se prostě nic nestalo. A to by nemusel být problém. Na to, sepsat jízdní dojmy, člověk nemusí vždycky jet na hraně. Je fakt, že novináři EVO to umí a proto jsou pak ty testy a videa viz. ECOTY 2016 taková jaká jsou :)

reagovat
Fa
FamArt
09. ledna 2017, 19:01
0

Ono to vlastne vzišlo z toho, že je všade sneh a potreboval som si skrátiť dlhé zimné večery (:
Ak by som mal zaujímavé auto na požičanie, môžete so mnou rátať potom. Teraz mám na zimu e36 325i ale dosť pravdepodobne pôjdem na jar opäť do FWD

zimbic
11. ledna 2017, 12:30
0

FamArt: Ty ty auta střídáš jako ponožky :D, docela ti závidím tvůj vozový park u mě se zatím žádné řidičské auta neobjevily a doufám, že letos už to napravím.

Fa
FamArt
13. ledna 2017, 13:52
0

keď nemôžem vlastniť naraz štyri, musím po jednom
určite si dačo "řidičské" kúp, je veľa možností aj za rozumnú cenu

krab
13. ledna 2017, 13:56
0

Mě tedy u FamArta v garáži zaujalo nejvíc to Clio Sport RS. To je fakt asi jedna z mála předokolek co snad ještě v životě vyzkouším a až přijde nějaká vhodná doba koupím. no a pak taky ta tříca. To je prostě klasika.

zimbic
13. ledna 2017, 14:03
0

V plánu je letos miata tak snad se mi konečně zadaří. Mě zaujala tříca (318is jsem vždycky chtěl v coupe) pak Clio a ještě 106 GTI po té taky občas pokukuju :D